Zápaly vonkajšieho ucha sú v podstate zápaly kože a priľahlých tkanív v tejto anatomickej oblasti. Rozdeľujú sa na zápaly vonkajšieho zvukovodu a zápaly ušnice.
Obr.č.1: Vonkajšie ucho: Ušnica, vonkajší zvukovod, blanka bubienka, stredné ucho so sluchovými kostičkami (www.emedicinehealth.com)
| Infekcia sa veľmi ľahko zanesie do vonkajšieho zvukovodu (voda, uterák, mechanické čistenie a pod.). Vo zvukovode sa tvorí ušný maz, žltá, mäkká, mastná substancia, tvorená hlavne triglyceridmi, mastnými kyselinami a cholesterolom. Postupne viaže nečistoty a odumreté bunky kože a prirodzenou cestou sa vylučuje od blanky bubienka smerom von. Pacienti si často snažia vyčisťiť vonkajší zvukovod vatovými tyčinkami, pričom zatlačia nahromadený ušný maz do vnútra zvukovodu proti smeru jeho pohybu. Zvukovod má samočistiacu schopnosť a nevyžaduje agresívne čistenie. V niektorých prípadoch sa ušný maz hromadí vo zvukovode napriek primeranej hygiene. Vtedy ušný maz tvrdne / oxiduje / a vytvára zátku, ktorá priľne k blanke bubienka. Ušné sviečky, ktoré sa predávajú v lekárňach sú nevhodné, hrozí nebezpečenstvo poranenia zvukovodu a ušná zátka sa nepodarí odstrániť. Použitie vatových tyčiniek na čistenie zvukovodu sa neodporúča pre možnosť poranenia zvukovodu a zanesenie infekcie, navyše hlboko uložený maz sa nedá laickým čistením z ucha odstrániť. Pri takejto manipulácii možno poraniť kožu zvukovodu so zvýšením rizika bakteriálnej infekcie. Niektorí ľudia / alergici, chorí trpiaci na lupienku, seboroickú dermatitídu, ekzémy/ sú na vznik zápalov vonkajšieho zvukovodu veľmi citliví. Aj niektoré bežné látky ako mydlá, šampóny a kozmetické prípravky môžu vyvolať kontaktný ekzém, porušiť celistvosť kože a umožniť vstup infekcie. Pri niektorých ochoreniach dochádza k oslabeniu imunity organizmu a k vzniku infekcií / napr. cukrovka/. |
Podľa vývoja ochorenia možno rozlíšiť akútny alebo chronický zápal vonkajšieho zvukovodu .
Najčastejšie pôvodcom infekcie bývajú baktérie, menej často vírusy.
| Zápal vonkajšieho zvukovodu sa vyskytuje vo forme ohraničenej, lokalizovanej (ako napríklad vriedok) alebo difúznej, postihujúcej kožu v celom rozsahu zvukovodu (difúzny zápal zvukovodu). Pri ohraničenom zápale vonkajšieho zvukovodu (vriedok) sa zapáli mazová žliazka alebo vlasová cibuľka v koži (najčastejšie stafylokoková infekcia). Vyskytuje sa na ušnici alebo vo vonkajšej, chrupkovej časti vonkajšieho zvukovodu. Spôsobí intenzívnu bolesť v uchu, ktorá sa zvýrazní najmä pri žuvaní alebo pri dotyku ušnice. Tlak na vonkajší zvukovod je bolestivý. Pri vyšetrení možno vidieť ohraničené zdurenie so žltým hnisovým čapom. Pri splynutí viacerých furunkulov môže vzniknúť difúzny zápal – flegmóna až absces zvukovodu. Zápal sa môže šíriť na kožu ušnice, pred a za ušnicu. Pri ťažšej forme sa zápal šíri do okolia ušnice a na blízke lymfatické uzliny.
Obr.č.3: Furunkul na dolnej stene vonkajšieho zvukovodu – pohľad pomocou ušného mikroskopu (zdroj: internet)
Obr.č.2: Malý vriedok vo vonkajšom zvukovode (www.emedicinehealth.com)
Liečba: Na začiatku sa postupuje konzervatívne lokálnou aplikáciou suchého tepla /teplé obklady, termofor, solux/, usilujeme sa o vstrebanie zápalového infiltrátu alebo o urýchlenie kolikvácie – vzniku abscesu / dutinky s hnisom/. Dobre pôsobí ichtyolová masť. Koža zvukovodu sa pravidelne čistí a do zvukovodu možno vkladať prúžky gázy namočenej v octovo-alkoholovom (Burowovom) roztoku. Antibiotiká sa podávajú iba pri rozvinutej, pokročilej forme zápalu. Pri vzniku absesu je potrebné narezanie abscesu a drenáž hnisového ložiska. Pri opakujúcich sa furunkuloch treba myslieť na ochorenie cukrovku. |
| Akútny zápal vonkajšieho zvukovodu môže byť ohraničený alebo difúzny, postihujúci celý zvukovod. Prejavuje sa bolesťou v oblasti vonkajšieho zvukovodu, ďalej výtokom z vonkajšieho zvukovodu a zhoršením sluchu, pocitom tlaku a zaľahnutia v uchu. Bolesť sa stupňuje, ak sa zápal šíri cez kožu na chrupku prípadne kosť vo zvukovode. Vtedy bývajú aj celkové príznaky, zvýšená telesná teplota, zimnica, triaška. Pri vyšetrení býva bolestivý ťah za ušnicu a tlak na výbežok pred zvukovodom. Koža zvukovodu býva začervenaná, opuchnutá, môže sa objaviť hnisavý výtok. Pri plesňovom – mykotickom zápale , býva bolestivosť menšia, chorí sa sťažujú na svrbenie. Vo zvukovode sa zistí biely, akoby vatový obsah plesní. Pri vyšetrení sa odoberie vzorku výtoku na kultivačné mikrobiologické vyšetrenie. Ak je zvukovod veľmi zúžený, nemožno posúdiť nález na blanke bubienka a v strednom uchu. Ak zápal tvrá dlho s nepriaznivým vývojom je niekedy potrebné doplniť CT vyšetrenie /počítačová tomografia/ spánkovej kosti na vylúčenie akútneho zápalu stredného ucha alebo zápalu hlávkového výbežku kosti – mastoiditídy . |
Obr.č.4 : Mykotická externá otitída (www.emedicinehealth.com)
| Liečba: Treba odstrániť patologický obsah zvukovodu a pravidelným ošetrovAním udžiavať zvukovod čistý. Aplikujú sa protizápalové látky, roztoky, masti. Ak zápal neustupuje, pridruží sa teplota a zväčšenie lymfatických uzlín, podajú sa lokálne a celkové antibiotiká. Pri plesňovom zápale treba podávať antimykotické prípravky / roztoky alebo masti/. Antibiotiká a kortikoidy sa nepodávajú. Liečba je dlhšie trvajúca a potrebné sú časté lokálne ošetrenia ORL lekárom. V opačnom prípade býva častá recidíva – opakovanie ochorenia. Pri chronickom zápale vonkajšieho zvukovodu sa aplikujú do zvukovodu antibiotické masti, ktoré dlhodobo udržujú vrstvu antibiotika na povrchu kože. |
Obr.č.5 : Chronická externá otitída (www.emedicinehealth.com)
Ťažká, život ohrozujúca forma hlbokého zápalu vonkajšieho zvukovodu, vyskytuje sa najmä u starších ľudí s oslabením organizmu pri súčasných iných chorobách (cukrovka, imunodeficitné stavy, onkologickí pacienti liečení chemoterapiou). Ochorenie sa začína ako akútny zápal vonkajšieho zvukovodu spôsobený baktériami Pseudomonas aeruginosa. Zápal má invazívny charakter a šíri sa na kosť zvukovodu, ktorú rozrušuje. Prejavuje sa dlhodobou a silnou bolesťou ucha, výtokom zapáchajúceho sekrétu, prevodovou poruchou sluchu, veľmi často býva obrna tvárového nervu. Liečba spočíva v dlhodobom podávaní špeciálnych antibiotík a intenzívnej starostlivosti o základnú chorobu.. Chirurgická liečba je potrebná iba pri komplikáciách. Prognóza ochorenia je nepriaznivá vzhľadom na základné ochorenia.
Vírusové infekcie vonkajšieho ucha sa prejavujú v niekoľkých formách.
Obr.č.6 : Chronická externá otitída (www.emedicinehealth.com)
| Hemoragický zápal vonkajšieho zvukovdu (Otitis externa bullosa, Myringitis bullosa), vzniká pri niektorých vírusových ochoreniach, najmä pri chrípke. Prejavuje sa tvorbou priesvitných alebo tmavomodrých – krvavých pľuzgierikov na koži v zadnej , kostenej časti zvukovodu. Pľuzgieriky sa môžu tvoriť aj na blanke bubienka. Prejavujú sa bolestivosťou a po prasknutí aj krvavým alebo priesvitným seróznym výtokom. Liečba je symptomatická ako pri chrípke, podávajú sa Paralen alebo Ibuprofen, vitamíny a lokálne Burowov roztok do vonkajšieho zvukovodu.
Pri vírusovej infekcii Herpes simplex sa na koži ušnici tvoria drobné pľuzgieriky s vodnatým obsahom, ktoré pália, postupne sa obsah pľuzgierikov skalí, praská a zasychá. Hojenie je spontánne. Lokálne sa doporučujú antivírusové preparáty – napr. Zovirax. Herpes zoster oticus je ochorenie, ktoré sa nazýva aj pásový opar. Vyvoláva ho vírus varicella. Na ušnici alebo aj vo zvukovode sa tvoria početné drobné bolestivé pľuzgieriky, môžu byť aj na blanke bubienka. Ochorenie je nepríjemne bolestivé Vírus môže postihnúť aj sluchovo-polohový a tvárový nerv s dočasným (výnimočne trvalým) poškodením ich funkcie. |
| Cudzie teleso v uchu býva časté najmä v detskom veku. Deti si vkladajú do vonkajšieho zvukovodu rôzne predmety (korálky, kamienky, kôstky, drobné čast hračiek). Do zvukovodu môže vliezť mucha, mravec, prípadne iný drobný hmyz. Pri cudzom telese býva pocit zaľahnutia až bolesť ucha, nemusia byť prítomné žiadne príunaky. Živý hmyz spôsobuje šteklenie a nepríjemné šelesty v uchu. Ostré cudzie telesá môžu poraniť kožu a spôsobiť krvácanie. Veľké cudzie teleso alebo také, ktoré napučí / napr. hrášok/ uzavrie vonkajší zvukovod a vznikne prevodová porucha sluchu. Môže vzniknúť podráždenie kože a zápal. Liečba: Cudzie telesá sa z vonkajšieho zvukovodu odstraňuje vždy lekár. Robí sa výplach teplou vodou za predpokladu, že nie je porušená blanka bubienka. Ak sa cudzie teleso nedá odstrániť výplachom, použijú sa pod mikroskopom ušné klieštiky alebo háčik. |
| Ekzém ušnice a vonkajšieho zvukovodu je zápal kože vyvolaný účinkom rozličných alergénov, ako sú chemické látky, lieky, toxíny, baktérie, plesne, potraviny a iné. Veľkú skupinu tvorí kontaktný ekzém, ktorý vzniká pôsobením rôznych dráždivých látok: mydlá, šampóny, kozmetické prípravky a pod. Dráždivo pôsobí aj ortuť, kyseliny, lúhy, jód, bróm, nafta, z liekov lokálne podávané antibiotiká. Niekedy bývajú ekzémy z povolania napr. u pekárov, robotníkov v chemických továrňach a pod. Často býva príčinou ekzému dráždenie výtokom pri zápaloch stredného ucha. Vyskytuje sa v dvoch formách: 1. suchý ekzém – koža zvukovodu a ušnice je suchá, olupuje sa a svrbí. Pri škriabaní mokvá. 2. vlhký ekzém – koža je zapálená, červená, vyskytujú sa pľuzgieriky priesvitné a hnisové, ktoré praskajú a zasychajú. Vznikajú bolestivé trhlinky. |
Obr.č 7 : Ekzém ušnice a vonkajšieho zvukovodu (www.emedicinehealth.com)Ak sa včas odstránia príčiny ekzému, ekzém sa po lokálnej liečbe hojí rýchlo. Chorí si nemajú umývať ucho mydlom. Používajú sa zriedený roztok octanu hlinitého, bórovú vodu a íné. Lokálne sa aplikujú hormonálne – kortikoidné masti. Liečba patrí do rúk dermatológov a imunoalergológov.
| Ruža /Eryzipelas / je streptokokové ochorenie kože, pri ktorom sa infekcia šíri plošne. Najčastejšie začína na ušnici a šíri sa do zvukovodu, za ušnicu aj tvár. Na postihnutom mieste je koža sýtočervená, ostro ohraničená. Býva pálčivá bolesť. Ochorenie sa lieči podávaním penicilínových antibiotík. |
Obr.č.8 : Eryzipelas (www.emedicinehealth.com)
| Zápal ochrupky ušnice / Perichondritis auriculae/ vzniká najčastejšie pri poranení, omrznutí a popálení. Môže vzniknúť po operácii ušnice. Prejavuje sa začervenaním a opuchom celej ušnice. Pacient má vysokú teplotu, pocit tepla a bolestivosť pri dotyku ušnice. Chrupka môže odumrieť s následnou trvalou deformitou ušnice. Podávajú sa širokospektrálne antibiotiká. Abscesy sa musia drénovať a odumreté časti chrupky odstrániť.
Othematóm– krvácanie do ušnice pri tupom pozdĺžnom poranení ušnice (nosiči vriec, zápasníci) sa odtrhne obal chrupky a v priestore medzi chrupkou a ochrupkou sa nahromadí krv s difúznym nebolestivým opuchom ušnice. Poranenie treba chirurgicky ošetriť s odstránením nahromadenej krvi. V opačnom prípade sa krv zarzí, zorganizuje a vznikne jazva s trvalou deformáciou ušnice (karfiolové ucho zápasníkov).
|
Prof. MUDr. Milan Profant, CSc., MUDr. Nechojdomová Daniela
